Prvé zlaté reťaze sa používali už v starovekých kultúrach. Boli symbolom bohatstva, urodzenosti a božstva. Dnes sa sú šperky dostupnejšie a odolnejšie, ako vtedy.
Čisté zlato je pomerne mäkké a svetlo žlté. Takéto zlato je pre výrobu zlatých reťazí nevhodné, preto sa doň pridávajú ďalšie kovy, napríklad meď a mosadz. Takéto zliatiny pozmenia farbu zlata a dodajú mu pevnosť a tvrdosť. Meď dodá červenkastý odtieň a vďaka mosadzi sa zliatina taví rýchlejšie. Podľa množstva pridaných kovov sa určuje rýdzosť zlata v karátoch.
Po roztavení sa zo zliatiny odlejú zlaté tyče. Tie sa po vychladnutí valcujú na požadovanú hrúbku a tvar. Niekedy sa z metrovej zlatej tyče vyválcuje drôt s hrúbkou ľudského vlasu a sĺžkou takmer 3 kilometre.
Keď je drôt vylisovaný na potrebnú hrúbku a tvar, stroj z neho vytvára jednoétlivé články, ktoré ohýba do potrebného tvaru a spája s predchádzajúcim článkom. Hotové zlaté retiazky sú ošetrené práškom, ktorý zabraňuje zaklesnutiu jednotlivých očiek, keď sa zahrejú na teplotu 815°C. Týmto zahriatím sa zatavia spoje na článkoch pomocou pájkovacieho kovu obsiahnutého v zliatine, z ktorej je retiazka vyrobená.
Po pripojení spojky sa zlaté retiazky dôkladne čistia v niekoľkých chemických kúpeľoch. Následne sa retiazka ešte pokovuje vrstvou zlata, ktorá dodá povrchu väčší lesk.
Po vyrobení putujú zlaté retiazky do obchodov, kde zdobia výklady a tešia oči okoloidúcich, Tam pobudnú dovtedy, kým si ich nekúpi niekto, komu budú zdobiť dekolt a tešiť jeho dušu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára